Usporiadanie psychiky

Začnime našu diskusiu, ktorú by sme mohli pomenovať „Intuícia.“ Najskôr musíme začať od základu: ľudskej bytosti. Odkiaľ sme prišli? Kam ideme? Aký je dôvod našej existencie? Načo sme tu? Prečo existujeme? Hľa, máme tu veľa otázok, ktoré musíme objasniť a vyriešiť.

Dieťa sa narodí a ako samozrejmosť mu je zadarmo dané fyzické telo, to je zrejmé. Toto fyzické telo je úžasné. Nachádza sa v ňom asi 15.000 x milión neurónov, ktoré sú v službách dieťaťa, a to ho nič nestálo.

Zmyslová myseľ

Počas rastu dieťaťa, jeho zmyslová myseľ sa otvára kúsok po kúsku. Táto zmyslová myseľ ako taká, dáva dieťaťu informácie prostredníctvom vonkajších zmyslových vnemov, a práve s informáciami poskytovanými prostredníctvom týchto vnemov, zmyslová myseľ vždy vypracováva obsah svojich pojmov. Vďaka tomu, naša súčasná myseľ nemôže nikdy nič vedieť o realite. Jej procesy uvažovania sú subjektívne, pohybujú sa v začarovanom kruhu: kruhu vonkajších zmyslových vnemov, to je zrejmé.

Teraz možno sami trochu jasnejšie pochopíte, čo je subjektívne uvažovanie ako také. No my musíme urobiť úplne rozlíšenie medzi subjektívnym uvažovaním a objektívnym uvažovaním.

Je zrejmé, že dieťa musí prejsť všetkými vzdelávacími procesmi: materská škola, základná škola, stredná škola  a univerzita. Subjektívne uvažovanie je vyživované všetkými dátami, ktoré tieto rozdielne akademické inštitúcie predkladajú. Ale naozaj žiadna výchovná inštitúcia nemôže dať dieťaťu, mládeži alebo teenagerom existujúce údaje o tom, čo sa netýka času, o tom, čo je Realita.

Skutočne, špekulácie subjektívneho uvažovania nás vždy dovedú k intelektualizmu, do absurdnej oblasti utópie alebo v najlepšom prípade, k jednoduchým názorom subjektívneho typu, ale nikdy ku skúsenosti pravdy, nikdy k tomu, aby sme mohli zažiť to, čo sa nachádza mimo čas.

Na druhú stranu, k objektívnemu uvažovaniu nie sú žiadne inštrukcie, pretože neexistuje žiadna škola, ktorá by to učila, čo je naozaj hanbou a tým táto oblasť zostáva neprebádanou. Nepochybne, objektívne procesy uvažovania nás samozrejme vedú k presným a dokonalým postulátom.

Dieťaťu sa všade vždy dostáva subjektívneho vzdelania, pre neho neexistuje žiadna forma vyššej výučby. Všetky údaje, všetky akademické záležitosti, všetky rodinné záležitosti, atď., ktoré sa skrze zmysly dostávajú do subjektívnej mysle teenagera, sú iba empirické a subjektívne, a to je žalostné.

V ranom veku dieťa ešte nestratilo schopnosť úžasu. Je zrejmé, že dieťa sa na všetky javy pozerá s úžasom: tento úžas v ňom napríklad prebudí krásna hračka, s ktorou sa dieťa potom hrá. Táto schopnosť údivu postupne mizne, ako dieťa rastie, ako jeho zmyslová myseľ prijíma dáta z rôznych škôl. A nakoniec, príde okamih, v ktorom sa dieťa stáva mladistvým a kedy úplne stráca túto schopnosť údivu.

Bohužiaľ, údaje, ktoré sa mu dostanú zo strednej školy, základnej školy a z rôznych vzdelávacích centier, slúžia iba pre výživu zmyslovej mysle, a nič iné. Týmto spôsobom, týmto vzdelávacím systémom škôl, akadémií a univerzít, jediná vec, ktorú môžeme naozaj dosiahnuť, je vybudovať si umelú osobnosť.

Aby som vám o tomto mohol podať pravdivú výpoveď, tak vám poviem, že skutočne, vedomosti, ktoré ľudstvo študuje, nebudú nikdy slúžiť k vytvoreniu Psychologickej ľudskej bytosti. V mene pravdy, musíme jasne povedať, že témy, ktoré sú v súčasnej dobe študované na vzdelávacích inštitúciách, nemajú žiadny skutočný vzťah s odlišnými časťami nášho Bytia. Z tohto dôvodu tieto témy slúžia iba pre:

Po prvé: falzifikovanie vedomosti piatich centier organického stroja.

Po druhé: odobratie nám schopnosti úžasu.

Po tretie: rozvinutie zmyslovej mysle.

Po štvrté: vybudovanie u nás falošnej osobnosti.

Preto by malo byť jasné, že zmyslová myseľ v žiadnom prípade nedokáže u nás urobiť nijakú radikálnu transformáciu. Je naozaj dobré si uvedomiť, že zmyslová myseľ nás nikdy nemôže oslobodiť od automatickosti a mechanickosti, v ktorej nájdeme ľudí na celom svete, aj keď sa niektorí môžu javiť ako ľudia veľmi vzdelanej mysle.

Jedna vec je byť zvieracou ľudskou bytosťou, intelektuálnym zvieraťom, no rozhodne úplne inou vecou je byť skutočným Psychologickým človekom. Samozrejme, keď používam slovo "človek," tak myslím muža aj ženu. Ale to musí byť jasné.

Psychologický muž a žena

Narodili sme sa s nádherným fyzickým telom, ale v skutočnosti potrebujeme urobiť niečo viac. Vytvorenie fyzického tela nie je ťažké, pretože ho dostávame dedične, ale vytvoriť Psychologického človeka, to je ozaj náročné. Vytvorenie fyzického tela si nevyžaduje, aby sme potrebovali pracovať sami na sebe. No je úplne zrejmé, že na vytvorenie Psychologického človeka, musíme pracovať sami na sebe.

Skutočnosť sa má tak, že aby sme mohli vytvoriť Psychologického človeka, ktorý je skutočným Človekom v najúplnejšom slova zmysle, tak musíme usporiadať psychiku, ktorá je neusporiadaná.

Majster Gurdžijev povedal, že organický stroj nemá psychológiu. V tejto veci s ním musím rozhodne nesúhlasiť. Psychológia skutočne existuje v každom organickom stroji, ktorý mylne nazývame "človekom." Faktom je, že tento stroj je veľmi neusporiadaný. Ak je pravdou, že chceme vytvoriť skutočného Človeka, t.j. Psychologického človeka, potom je naliehavé a neodkladné, aby sme usporiadali psychológiu v tomto intelektuálnom zvierati.

Pozrime sa teda na rozdiel medzi intelektuálnym zvieraťom, mylne zvaným Človek a skutočným, autentickým Psychologickým človekom. Ak chceme takéhoto Človeka vytvoriť vo vnútri, potom musíme pracovať sami na sebe. Avšak, vnútri nás je boj, pretože zmyslová myseľ je úhlavným nepriateľom vyššej mysle.

Zmyslová myseľ sa stotožňuje s akoukoľvek okolnosťou. Napríklad, keď sa náhle ocitneme na bohatej hostine s množstvom jedla a s týmto jedlom sa stotožníme, tak sa premeníme na nenásytníkov, alebo ak sa stotožníme s vínom, tak skončíme opití. Ak máme pred sebou osobu opačného pohlavia, ktorá je fascinujúca a zaujímavá, tak sa s ňou samozrejme stotožníme a skončíme smilnením, alebo sa proste premeníme na cudzoložníkov. Vytvoriť Psychologického človeka za týchto okolností, týmto spôsobom, je nemožné.

Ak nejakým spôsobom máme začať pracovať na vytvorení Psychologického človeka, tak to bude z pravej, ozajstnej práce na sebe, bez toho, aby sme sa kedy stotožnili s akoukoľvek situáciou, pričom sa od okamihu k okamihu, od momentu k momentu neustále pozorujeme.

Existujú niektorí ľudia, ktorí majú mylnú predstavu o duchovnej ceste. Existujú spolky, školy, rády, lóže, náboženstvá, sekty, ktoré predstierajú, že usporadúvajú ľudskú psychiku prostredníctvom niektorých zlatých zásad. Niektoré komunity predstierajú, že prostredníctvom týchto zásad dosiahli niečo, čo nazývajú "očistenie" alebo "svätosť." Je naliehavé, aby sme všetko toto analyzovali.

Je zrejmé, že akýkoľvek druh etickej alebo náboženskej zásady, nikdy nemôže slúžiť ako vzor pre rôzne životné udalosti. Napríklad výrok, ktorý je zostavený vynikajúcou logikou, ako napríklad logika Ouspenského, nikdy skutočne nevytvorí nový vesmír, ani novú prírodu. Prísne sa podriadiť určitému výroku za účelom usporiadania našej psychiky by bolo absurdné. Samozrejme to by znamenalo, že sa premeníme na otrokov.

Preto je vhodné, aby sme naozaj pouvažovali o mnohých etických katalógov a morálnych kódexov, ktoré sa berú ako zlaté výroky.

Okrem toho, máme toho ešte veľa, čo je potrebné analyzovať pred vstupom do činnosti organizácie psychiky. Napríklad otvorený, verejný výrok, aj keď veľmi múdry a dokonalý, môže byť stále nepochybne nepravdivý, alebo ešte horšie, zámerne nepravdivý.

Preto, aby bolo možné očakávať transformáciu vo vnútri seba samého, musíme sa stať trochu viac individualistickými. Nehovorím, aby sme sa stali sebeckými: tento výrok musíme pochopiť. Musíme sa naučiť lepšie myslieť, nezávislejším a dokonalejším spôsobom, iným, ako prostredníctvom mnohých zlatých výrokov, a ako už bolo spomenuté, cez aforizmy, ktoré celý svet považuje za dokonalé. Tieto výroky nebudú nikdy slúžiť ako vzory pomocou ktorých dosiahneme autentickej transformácie a usporiadanosti psychiky v sebe samom.

Skutočnosť je taká, že aby sme sa dostali k jadru veci, ako usporiadať vnútornú psychiku, tak za sebou musíme nechať všetok subjektívny racionalizmus. Konfrontovať naše vlastné chyby tak, ako sú, bez toho, aby sme ich ospravedlňovali, neznamená, že musíme pred nimi utekať. Nepokúšajte sa ich ospravedlňovať. Je potrebné, aby sme sa stali vážnejšími v analýze. Musíme byť rozvážnejší, ucelenejší.

Ak naozaj nebudeme hľadať nejakú únikovú cestičku, potom môžeme pracovať na sebe, aby sme dosiahli usporiadanie Psychologického človeka a prestali byť intelektuálne zvieratá, ako sme teraz.

Základom je psychologické sebapozorovanie. Skutočne, je nevyhnutné, aby sme sa pozorovali od okamihu k okamihu, zo sekundy na sekundu.

Aký účel ma sebapozorovanie? Objavenie našich rôznych typov psychických porúch/defektov. No tieto defekty musia byť objavené pri čine, tým, že ich budeme priamo a uvážlivo pozorovať, bez vykrúcania, bez ospravedlňovania, bez akéhokoľvek typu úniku.

Keď objavíme defekt, vtedy a len vtedy, ho môžeme pochopiť. A keď sa ho pokúšame  pochopiť, tak znovu opakujem, že musíme byť na seba prísni. Mnohí, keď sa pokúšajú pochopiť chybu, tak ju odôvodňujú alebo sa jej vyhýbajú, alebo sa ju snažia pred sebou skryť. To je absurdné.

Niektorí malí gnostickí bratia a sestry, pri objavení tohto alebo tamtoho defektu, začínajú vo svojej mysli, ako sa hovorí, vo svojej teoretickej mysli vytvárať špekulácie. To je veľmi vážne, pretože - ako som už povedal a v tomto okamihu znovu opakujem - špekulácie jednoduchej subjektívnej mysle končia v oblasti utópie, to je zrejmé.

Z tohto dôvodu, ak chceme pochopiť určitú chybu, potom jednoduché subjektívne špekulácie musia byť odstránené, a na to, aby sme ich mohli odstrániť, je potrebné, aby sme túto chybu priamo pozorovali. Len takto, prostredníctvom správneho pozorovania, je možné napraviť tendenciu špekulovania.

Hneď ako sme úplne pochopili akýkoľvek psychický defekt, vo všetkých úrovniach mysle, potom si môžeme dopriať luxusu, že ho rozbijeme a zlikvidujeme, zredukujeme ho na prach, na kozmický prach. Avšak nesmieme zabúdať, že myseľ sama o sebe nemôže radikálne zmeniť vôbec žiadny defekt. Myseľ sama o sebe môže akýkoľvek defekt označiť rôznymi názvami, presunúť ho z jednej úrovne do druhej, ukryť ho pred sebou alebo ho ukryť pred ostatnými defektmi, ale nikdy ho nemôže rozdrviť.

Mnohokrát som vysvetľoval, že potrebujeme vyššiu silu než je myseľ, silu, ktorá skutočne dokáže akýkoľvek psychický defekt zredukovať na prach. Našťastie, táto sila existuje v hĺbke našej psychiky. Jasne mám na mysli Stellu Maris, Pannu mora, variáciu nášho vlastného Bytia. Ona je derivát nášho Bytia. Ak sa sústredíme na túto silu, ktorá existuje v našej psychike, tú silu, ktorú niektoré civilizácie pomenovali ako Eset/Isis, iní Tonantzin, iní Diana, atď., potom nám bude poskytnutá pomoc a konkrétny defekt môže byť zredukovaný na kozmický prach.

Keď je zlikvidovaný akýkoľvek psychický agregát, živé stelesnenie tej či onej chyby, potom sa niečo oslobodí: to je to, čo sa nazýva Esencia. Je zrejmé, že v každej z týchto fliaš, ktoré sú známe ako "psychické agregáty," existuje uväznená Esencia alebo vedomie. Takže keď rozbijeme tú alebo tamtú chybu/fľašu, percento Esencie, ktoré sa tam nachádzalo alebo ktoré bolo v tejto fľaši uväznené, je oslobodené.

Zakaždým, keď je percento budhistickej Esencie oslobodené, ako fakt sa zvyšuje percento vedomia. Rovnako tak, keď rozbíjame tieto psychické agregáty, percento prebudeného vedomia sa násobí. A ak úplne zredukujeme na prach všetky psychické agregáty, podobne i vedomie sa prebudí vo svojej úplnosti.

Ak sa nám podarí rozbiť päťdesiat percent neľudských nežiaducich prvkov, potom samozrejme budeme mať päťdesiat percent objektívneho, prebudeného vedomia. Ale ak dosiahneme zničenie sto percent našich nežiaducich prvkov, potom = ako fakt, a vlastným právom – dosiahneme sto percent Objektívneho vedomia. Teda na základe neustáleho násobenia, naše vedomie bude žiariť vždy viac a viac, čo je zrejmé.

To, čo chceme, je absolútne prebudenie, a to je možné, ak budeme kráčať po správnej ceste. Ak urobíme opak, potom to nie je možné dosiahnuť. To je jasné.

V každom prípade, a to rovnakým spôsobom, akým zmenšujeme nežiaduce psychické prvky, ktoré nosíme v našom vnútri, odlišné siddhi alebo svetelné schopnosti budú rozkvitať v našej psychike. A keď dosiahneme budhistického vyhladenia, skutočne až potom dosiahneme najúplnejšieho Osvietenia.

Toto slovo "budhistické vyhladenie," veľmi vadí mnohým pseudo-ezoterickým, pseudo-okultným organizáciám. Pre nás, namiesto toho, aby v nás toto slovo vyvolávalo odpor, tak nás naopak skutočne teší, pretože to, po čom túžime, je dosiahnutie stopercentného vedomia.

Existuje mnoho ľudí, ktorí by chceli dosiahnuť osvietenie, existuje mnoho, ktorí sa cítia byť zatrpknutí, ktorí trpia v temnote, ktorí trpia skrze trpké okolnosti života.

Osvietenie je niečo, po čom túžime, ale osvietenie musí mať dôvod, dôvodom pre osvietenie, je Dharmadatu. Toto slovo sanskritského pôvodu znie veľmi divne pre uši ľudí, ktorí sú tu momentálne prítomní. Dharmadatu pochádza z koreňa slova "Dharma."

Tri faktory

Niekto môže zničiť nežiaduce psychické prvky, ktoré nosíme v našom vnútri, ale napriek tomu, na základe iba tohto, nemôže dosiahnuť radikálneho osvietenia, pretože tu, do hry vstupuje niečo iné: Tretí faktor pre revolúciu vedomia: obeť pre ľudstvo.

Ak sa neobetujeme pre ľudstvo, tak dosiahnutie absolútneho osvietenia bude nemožné, pretože opakujem, dôvodom pre osvietenie je Dharmadatu.

Je zrejmé, že ak rozdrvíme ego, tak nám bude zaplatené. Je pravda, skutočne pravda, že ak vytvoríme vyššie, existenčné telá Bytia, tak nám zaplatia. Nemôžeme poprieť, že keď sa obetujeme pre našich blížnych, tak nám bude opäť zaplatené. To všetko je nepochybné.

Preto, ak chceme dosiahnuť absolútneho osvietenia, tak musíme pracovať s tromi faktormi pre revolúciu vedomia:

NARODIŤ SA: čo znamená vytvorenie existenčných, vyšších vozidiel Bytia

ZOMRIEŤ: čo znamená totálne rozdrvenie ega

a OBETOVAŤ SA pre ľudstvo.

Hľa, tri faktory revolúcie vedomia.

Každopádne, ako som vám hovoril, musíme vedieť, ako pracovať sami na sebe. V každom z nás musíme usporiadať Psychologického muža. Predtým, ako dosiahneme absolútneho osvietenia, Psychologický človek sa musí narodiť v každom z nás. A on sa v nás narodí, keď je usporiadaná psychika. Je potrebné, aby sme v nás usporiadali psychiku tu a teraz.

Energia a vytvorenie vyšších tiel

Ak budeme pracovať správne, tak usporiadame psychiku. Napríklad, ak nebudeme plytvať energiou emocionálneho centra, ak nebudeme plytvať energiou mysle, alebo energiami motoricko-inštinktívneho-sexuálneho mozgu, potom je zrejmé, že s týmito úsporami týchto energií vytvoríme alebo vybudujeme, dáme formu, druhému psychologickému telu: jedná sa o telo emócií, tiež nazývané Eidolon [Solárne astrálne telo].

Nepochybne, ak sa oslobodíme  od zmyslovej mysli, potom v skutočnosti ušetríme intelektuálnu energiu. S takouto energiou môžeme živiť tretie psychologické telo alebo individuálnu myseľ [Solárne mentálne telo].

Keď sa vyjadrujem proti zmyslovej mysli, tak chcem, aby bratia a sestry jasne pochopili, že to nie je, že by som nebral do úvahy užitočnosť zmyslovej mysli. Musíme žiť v dokonalej rovnováhe, t.j. vedieť, ako riadiť vyššiu myseľ a zároveň vedieť, ako riadiť zmyslovú myseľ. Ak niekto nevie, ako riadiť zmyslovú myseľ, potom zabudne, že je potrebné platiť nájom, potrebu sa najesť, aby sme mohli existovať, jeden zabudne, že je potrebné sa obliecť a nie sa bezcieľne flákať ulicami, s tým, že si neplní svoje povinnosti v živote. Preto zmyslová myseľ je nutná, ale je potrebné vedieť, ako ju inteligentne riadiť v rovnováhe, čo znamená: vyššia myseľ a zmyslová myseľ, musia byť v živote vyvážené.

Niektorí ľudia sa zaoberajú len zmyslovou mysľou. Iní, ako napríklad niektorí pustovníci, ktorí žijú v jaskyniach na Himalájach, zase zabúdajú, že túto zmyslovú myseľ vôbec majú. Jednoducho ju prehliadať len tak, to je absurdné. Je potreba, aby zmyslová myseľ fungovala v rovnováhe, aby sme mohli vykonávať svoje povinnosti života.

Stotožnenie

Zápas medzi vyššou mysľou a zmyslovou mysľou je strašný. Spomeňme si na Krista, keď sa postil na púšti. Démon sa pred ním objavil a povedal mu: "Všetky kráľovstvá sveta ti budú dané, ak si predo mnou kľakneš a budeš ma uctievať." Inými slovami, ten, kto ho pokúša, je zmyslová myseľ.

Vyššia myseľ odpovedá, takto: "Satan, Satan, je napísané, musíš počúvať a uctievať Pána, svojho Boha."

Ježiš nikdy nenechal zmyslovú myseľ, aby ho ovládala, no zmysel toho nie je, že zmyslová myseľ je k ničomu, proste je potrebné mať ju pod kontrolou. Musí pochodovať v dokonalej rovnováhe s vyššou mysľou.

Pri snahe o usporiadanie Psychologického človeka, očividne nastane strašný boj medzi dvoma mysľami, medzi vyššou, čo je psychologická myseľ a zmyslovou. Zmyslová myseľ nechce mať nič spoločné s tým, čo súvisí s vyššou mysľou. Zmyslová myseľ má radosť, keď je stotožnená s chlipnou scénou alebo keď je stotožnená s dajakou nepríjemnou udalosťou na ulici alebo keď je stotožnená s pohárikom vína, atď., a psychologická myseľ je silne proti nej. Budem ilustrovať na príklade:

Išiel som autom, ale nie ako šofér. Išli sme v ľavom jazdnom pruhu a v pravom pruhu bola dáma, ktorá šoférovala iné auto: náhle zmenila smer so zámerom, že ide do supermarketu, ktorý bol na ľavej strane ulice. Je zrejmé, že keďže bola v pravom pruhu, tak mala zabočiť trochu inak, aby sa dostala do supermarketu. Ak by bol supermarket na pravej strane, potom by jej bez problémov stačilo iba zahnúť doprava. Bez toho, aby sa táto dáma čo i len prinajmenšom zaoberala situáciou, jednoducho to stočila doľava: to samozrejme skončilo tým, že narazila do auta, v ktorom sme sa viezli.

Škody na jej aute neboli natoľko závažné, boli minimálne. Ale tu prichádza zaujímavá časť príbehu: auto, v ktorom sa nachádzala moja bezvýznamná osoba, šoféroval niekto iný, kto uznal, že to nebola jeho chyba, a pravdu povediac to naozaj nebola jeho chyba. Neniesol vinu na tom, že narazil do vozidla, ktoré sa náhle pred ním objavilo. Prirodzene, že toto tvrdenie predložil dotyčnej dáme. Ale táto dáma trvala na tom, že má pravdu. Samozrejme, že to bolo zjavne absurdné, akýkoľvek dopravný policajt by jej tvrdenie okamžite vylúčil.

Avšak, ona trvala na tom, že bude volať poisťovňu za účelom zjednania problému. Napriek tomu, že už prešlo niekoľko hodín, poisťovňa stále neprichádzala, a táto pani trvala na tom, že by sa jej malo vyplatiť 300 pesos (pesos je mena v Mexiku), čo bolo viac-menej náklady na opravy jej vozidla, ktoré ona sama zničila.

Spolucestujúci s ktorými som bol v aute a šofér, boli skutočne pekne rozčúlení. I keď hociktorý z nich by jej mohol zaplatiť, rozhodne nikto z nich sa k tomu nechystal. Všetci boli hrozne rozčúlení. Ja som sa naopak rozhodol, že sa s touto okolnosťou nebudem stotožňovať, pretože naša psychologická disciplína, naše psychologické džudo, nás učí, že v takýchto prípadoch je nutné nestotožňovať sa. Je jasné, že som zostal pokojný v súlade s naším psychologickým džudom.

Avšak, čas plynul, dve hodiny, možno oveľa viac. Čakali sme, pretože poistný agent sa neukazoval. Napokon, táto dáma - veľmi slušne - ku mne podišla, pretože videla, že som bol jediný, kto bol pokojný, zvyšok cestujúcich bol veľmi hlučný, a povedala: "Pane, keby ste mi mohli dať aspoň 300 pesos, potom by sme mohli celú túto záležitosť ukončiť, pretože tu strácam čas - vlastne všetci tu strácame čas."

"Ale ak sa pozriete na postavenie týchto dvoch áut, tak uvidíte, že ste prišli z pravého pruhu a ak ste chceli odbočiť doľava, mali ste byť v ľavom jazdnom pruhu, avšak vy ste chceli vojsť do supermarketu z pravého jazdného pruhu, pričom ľavý pruh bol už obsadený. Takto sa predsa nedá dostať do supermarketu. Každý dopravný policajt by vás diskvalifikoval."

"Ale pane, čo robíme tým, že strácame čas, pretože poisťovací agent neprichádza."

"OK, vezmite si 300 pesos a odíďte v božom pokoji, už nemáme žiadny problém. Choďte si po svojom."

Je zrejmé, že to u ostatných vyvolalo všeobecný protest, boli veľmi pobúrení nielen voči tejto dáme, ale aj voči mne. Teda v takomto boli stave a nemohli robiť nič iné ako protestovať. Boli úplne stotožnení s udalosťou a samozrejme súdili ma za blázna, atď., atď., atď., a inými rôznymi menami. Samozrejme, že jeden z cestujúcich priamo prišiel k týmto dámam s úmyslom ich pourážať, pretože tam ich bolo viac, tá, čo šoférovala to auto a jej kamarátky. Ja som podišiel k tejto dáme a povedal: "Len choďte, odíďte v božom pokoji a nevenujte pozornosť jeho urážkam."

A tak, táto žena odišla veľmi šťastná a z diaľky mi naposledy zamávala, a potom sa auto stratilo v uliciach mesta. Mohli sme čakať ďalšie tri, štyri alebo šesť hodín, možno aj celé popoludnie, a dosť možno až do noci, pokým by konečne dorazil poisťovací agent, a došlo by sa k dajakej hlúpej dohode.

Skutočne nešlo o vážny problém. Škody na jej aute boli minimálne. Aj keď moji spolucestujúci mali peniaze, v žiadnom prípade jej neboli ochotní zaplatiť. Tak boli s tou scénou stotožnení, že nebol samozrejme žiadny spôsob, akým by sa dali presvedčiť. Iste som ich ušetril pred veľkým množstvom problémov a nepríjemných detailov. Možno som dokonca zamedzil tomu, aby ich predvolali pred súd. Odvrátil som ich od päťdesiattisíc pochabých a rozvášnených skutkov a argumentov. Ale oni boli tak stotožnení s touto udalosťou, že si neuvedomili, že som pre nich urobil dobre. Takýto sú proste ľudia.

Preto moji milí priatelia, skutočne musíte pochopiť, že stotožňovať sa s okolnosťami vždy prináša problémy. Je absurdné stotožňovať sa s okolnosťami, absolútne absurdné, pretože sa spotrebovávajú energie. S akými energiami zorganizujeme Astrálne telo, ak sa necháme ovládať výbuchmi hnevu, výbuchmi strašnej zúrivosti, a všetkými tými podráždeniami, ktoré nemajú dôvod existovať? A to všetko preto, že sa stotožňujeme s okolnosťami.

S akými silami si môžeme dopriať luxusu vytvorenia individuálnej mysle, ak mrháme intelektuálnymi energiami, ak ich míňame na hlúposti, ako tá udalosť o ktorej som hovoril?

Vytvorenie druhého tela si vyžaduje, aby sme šetrili emocionálnymi energiami, a vytvorenie tretieho tela (ktoré možno nazvať intelektuálne telo alebo individuálna myseľ) si teda vyžaduje, aby sme šetrili našimi mentálnymi energiami.

Takže, ak sa naozaj nenaučíme ponechať stranou mechanické antipatie, ak sme vždy plní nenávisti voči svojim blížnym, s akými energiami vytvoríme štvrté psychologické telo, Telo vedomej vôle (Príčinné telo)?

Je potrebné vytvoriť všetky tieto vyššie vozidlá/telá, ak skutočne chceme v sebe vytvoriť alebo dať formu alebo vybudovať Psychologického človeka.

Vieme dobre, že niekto, kto má fyzické telo, druhé emocionálne telo, tretie mentálne telo alebo telo individuálnej mysle, a konečne štvrté telo vedomej vôle, si môže dožičiť luxusu prijatia žijúcich princípov s cieľom premeniť sám seba na Človeka, to je nepochybné. No ak niekto mrhá svojimi motorickými, vitálnymi, emocionálnymi, mentálnymi a energiami vôle tým, že sa stotožňuje so všetkými okolnosťami života, potom je zrejmé, že sa mu nikdy nepodarí usporiadať psychologické telá, ktoré sú nevyhnutné, aby sa v každom z nich mohol objaviť Človek.

Preto, keď hovorím o usporiadaní psychiky, treba chápať, že musíme vedieť, ako zaobchádzať a využívať tieto energie. Nemali by sme sa stotožňovať ani sa zabúdať, aby nedošlo k hlúpemu plytvaniu energií. Keď sa zabudneme, potom sa stotožníme, a keď sa stotožníme, potom nemôžeme sformovať psychiku: nemôžeme v sebe inteligentne sformovať psychiku, pretože hlúpo plytváme energiou. Drahí bratia a sestry je nutné, aby sme to pochopili.

Preto, skutočný Človek je ten, ktorý ušetril svoje energie a s ktorými potom vybudoval vyššie existenčné telá Bytia. Skutočný Človek je ten, ktorý prijal svoje žijúce a duchovné princípy. Dokonalý Človek je ten, ktorý rozdrvil všetky psychické neľudské prvky. Skutočný Človek je ten, kto v sebe vytvoril vnútorného Človeka, namiesto nežiaducich prvkov (ego).

Preto to, čo sa počíta, je vnútorný Človek. Tento vnútorný Človek dostane svoju platbu: Veľký Zákon ho vyplatí, pretože tento vnútorný Človek je prebudený a pretože rozdrvil ego. Toto je skutočný, pravý Človek, ktorý sa obetuje pre svojich blížnych. Je jasné, že toto je spôsob, akým dosiahne osvietenie.

Takže vytvoriť Človeka je začiatok, to je to, čo je zásadné, a to sa dosiahne tým, že usporiadame psychiku. Ale mnohí venujú pozornosť výhradne rozvoju nadprirodzených schopností alebo nižších siddhis, miesto toho, aby sa venovali usporiadaniu svojej vlastnej intímnej psychiky, a to je naozaj absurdné. Kde začneme? S usporiadaním psychiky alebo s rozvojom nižších nadprirodzených síl? Čo teda chceme? Musíme byť uvážliví v analýze, uvážliví vo svojich túžbach. Ak to, čo hľadáme, sú nadprirodzené sily, tak len mizerne strácame čas. Verím, že to, čo je zásadné, je usporiadanie svojej psychiky, to je základ.

Ak ste toto v sebe pochopili a budete na sebe pracovať, potom budete môcť sformovať psychiku a takto sa vo vás zrodí skutočný Človek, pravý Človek.

Intuícia

Musíte pochopiť, že namiesto hnania sa za podradnými siddhis alebo podradnými nadprirodzenými silami, ako sme už povedali, je lepšie sformovať psychiku.

Existujú nadprirodzené sily, ktoré sa zrodia v každej ľudskej bytosti, ktorá skutočne na sebe pracovala. Chcem zdôrazniť, že hovorím o intuícii a spomínam to preto, aby ste prestali prahnúť po nadprirodzených silách. Ale čo je to za schopnosť? Bolo nám povedané, že táto schopnosť sa vzťahuje k epifýze, to nepopieram. Ale čo je dôležité vysvetliť, je to, ako funguje.

Ako budeme definovať intuíciu? Je to priame vnímanie pravdy, bez depresívneho procesu možností. No, to je dobrá definícia, ale pre mňa je veľmi neúplná. Táto definícia je používaná všetkými malými pseudo-ezoterickými a pseudo-okultnými školami, ktoré sú v okolí. Analýza nás vyzýva, aby sme do tejto veci išli oveľa hlbšie.

Čo je intuícia? Je to schopnosť interpretácie. Možno Hegel s jeho dialektikou sa pokúsil o jej definíciu na základe čínskej filozofie žltej rasy.

Čínska cisárovná nerozumela tejto záležitosti intuície veľmi dobre. Jeden múdry človek jej vysvetlil, že sa jedná o schopnosť interpretácie. Táto definícia je správna, no ona jej nerozumela. Potom jej tento múdry muž priniesol zapálenú sviečku a položil ju do stredu sály a okolo nej postavil desať zrkadiel. Je zrejmé, že plameň tejto sviečky sa odrážal v jednom zrkadle, tento plameň zase premietal plameň na ďalšie zrkadlo, a toto ďalšie zrkadlo ho premietalo na ďalšie, a toto ďalšie zase na ďalšie. Tak si všimli, že týchto desať zrkadiel vzájomne premietalo svetlo jeden do druhého. Vznikla úžasná hra svetiel, hra s interpretáciou. Potom cisárovná pochopila. Hľa, schopnosť intuície.

Ak niekto dosiahne budhistické vyhladenie, ak niekto vybudoval vyššie existenčné telá Bytia, ak je skutočným Človekom v najtranscendentálnejšom slova zmysle, potom táto schopnosť interpretácie, bude v ňom ako fakt.

Zoberme do úvahy, že sme obsiahnutí v kozme. Povedal som, že jeden je súčasťou celku. Veľa toho existuje vnútri Mikrokozmického človeka, avšak celok človeka nie je nič, iba jedna časť celku.

Už vieme napríklad, že v Ajokozme, čo znamená Nekonečno, je obsiahnutý Makrokozmos. V Makrokozme, t.j. Mliečnej dráhe je obsiahnutý  Deuterokozmos, t.j. slnečná sústava. V Deuterokozme je obsiahnuté kozmické slnko, a v tomto kozmickom slnku, je obsiahnutý vesmír Zeme, Mesokozmos. Rovnako tak v Mesokozme je obsiahnutý Mikrokozmický človek, a vnútri Mikrokozmického človeka je obsiahnutý život nekonečne malého, t.j. Tritokozmos.

Vnútri jedného vesmíru, sa nachádza iný vesmír, a v tomto inom vesmíre sa nachádza ďalší, a spolu máme sedem vesmírov. Tieto vesmíry sú obsiahnuté jeden v druhom. Preto v našom vnútri nájdeme podradný/nižší vesmír (je zrejmé, že sa jedná o Tritokozmos) a nadradený/vyšší vesmír (a teraz je jasné, že sa jedná o Mesokozmos). Nachádzame sa medzi vyšším a nižších vesmírom. Tiež veľmi súvisíme s našimi rodičmi, keďže nám dali život, rovnako tak od nás prídu na svet naše deti a vnúčatá. Všetci sa navzájom interpretujeme.

Nepochybne, moji milí priatelia, celá existencia, to znamená, že jej zrodenie, jej vývoj, jej smrť sa odráža aj v pravom Človeku, ktorý dosiahol budhistického vyhladenia. Preto takýto človek môže povedať: "Poznám históriu tejto planéty." Celá Mahá-manvantara sa môže odrážať v nechte autentického Človeka a bude sa odrážať s takou presnosťou, že takýto Budha bude vedieť o všetkom.

Všetko, čo by sa mohlo stať v rámci celého národa, sa dokáže odrážať v psychike Muža alebo Ženy, ktorý prešiel budhistickým vyhladením: odrážalo by sa to s takou presnosťou, takou precíznosťou, že takému Človeku by neunikla ani najbezvýznamnejšia udalosť.

Preto si vyvoďte a urobte úsudok z toho, ako som definoval intuíciu: schopnosť interpretácie.

Ak v sebe dosiahneme odraz histórie tejto Galaxie, môžeme prehliadnuť niečo, čo s ňou súvisí? Samozrejme, že nie. Galaxia so všetkými svojimi procesmi sa môže odrážať v našej psychike tak prirodzene, drahí bratia a sestry, ako sviečka v príbehu o cisárovnej, ktorý som vám vyrozprával.

Všetky okolnosti môžu byť odrážané v psychike Budhu rozjímania, pretože tento už nemá žiadne neľudské psychické agregáty, aby rozdrvil, potom takýto Budha dosiahne, ako fakt, a to prostredníctvom intuície to, čo by sme mohli definovať ako vedomie.

Dosiahnuť Osvietenie je možné, ale nezabudnite, moji milí priatelia, že osvietenie má svoje zákony. Dôvodom pre osvietenie je Dharmadatu, inými slovami: Dharma.

Táto kapitola je z knihy "Odstránenie satanovho chvosta," napísaná Samaelom Aun Weorom